• Úvod
• O nás
• Projekty
• Jedlo-témy
• Jedlo-veda
• Zaujímavé linky
• Aj vy nám môžete pomôcť

•• Pitný režim v škole ••

Rýchly šprint na telesnej, sústredenie sa na matematike, bystrá hlava, ktorá sa nekrúti. Za všetkým sa skrýva krátke slovo: voda. Ak má náš organizmus správne fungovať, ak má žiak podávať v škole dobré výkony, musí si počas dňa dopĺňať zásoby tekutiny – a dodržiavať pitný režim.

Čo si mal dnes na raňajky? Určite niečo na pitie – čaj, mlieko, kakao a samozrejme chlebík či pečivo. Vieš, že aj v raňajkách prijíma tvoj organizmus vodu v rôznej podobe? Práve raňajky sú pre teba dôležité, pretože tvojmu telu dodajú tú pravú energiu do ďalšieho dňa.

Desiata ťa tiež zasýti. Ak máš aj tuhú stravu, aj ovocie, je to vynikajúce! Organizmus prijíma okrem vody aj cukry, minerálne látky či aj tzv. stopové prvky – železo, vápnik... Samozrejme, smäd ťa núti jedenie výdatne zapiť. Určite máš aj ty v školskej taške fľašku alebo termosku s vodou, čajom. Výživoví poradcovia či lekári sú určite spokojní, keď vidia školákov, ako im zo školskej tašky vytŕča fľaša s vodou. Znamená to, že dodržiavaš pitný režim a pomáhaš svojmu telu zvládať bežné situácie. Tvoj organizmus pracuje aj vďaka dodržiavaniu pitného režimu ako hodinky.

Koniec vyučovania a je tu obed. Tradične prvý chod je polievka. Predpoklad – doma ju pred zrakom mamy zješ. Horšie je to v školskej jedálni. Tu sa veľmi ponáhľaš a polievku doslova ignoruješ. Robíš však jednu veľkú chybu. Aj v nej je predsa ukrytá životodarná tekutina – voda, ktorú potrebuješ na svoj rast a vývoj.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uskutočnila v roku 2014 v tejto súvislosti veľký prieskum medzi žiakmi základných škôl na Slovensku. Zisťovala, aké množstvo žiakov plytvá potravinami a ktoré z nich vyhadzujú najčastejšie. Z prieskumu vyplynulo, že žiaci zapojení do prieskumu najviac vyhadzovali varené jedlo – polievku. Počas sledovaného týždňa ju aspoň raz vyhodilo až 704 z nich, čo predstavuje 56,2 % plytvania touto potravinou. Spomedzi všetkých ročníkov ZŠ najhoršie dopadli piataci, pretože polievku odmietlo zjesť najviac z nich.

Predpokladáme, že mladí ľudia si takmer neuvedomujú, že spolu s polievkou a zdrojom výživných látok ochudobňujú plytvaním potravinami svoj organizmus aj o jednu dávku vody, ktorú dostávajú do tela práve počas obedňajších hodín v podobe niekedy neodôvodnene zaznávanej polievky.

A ako si na tom s druhým jedlom počas obeda? Zješ všetko? Určite veľmi často ostáva viac na tanieri ako v tvojom žalúdku. Verím však, že aspoň vypiješ čaj či šťavu, ktorú dávajú v jedálni za obedom, aby si doplnil v rámci pitného režimu chýbajúcu tekutinu v tvojom organizme.

A ako ju dopĺňaš počas dňa, keď si už vypil všetku z domu prinesenú vodu? Smäd sa ozve a ty máš možnosť zabehnúť k umývadlu a napiť sa rovno z vodovodného kohútika.

Ďalšou možnosťou je bufet alebo obľúbené automaty na školských chodbách. Hoci by sa v nejednom prípade dalo polemizovať, koľko skutočne zdravých potravín obsahujú, žiaci základných škôl v nich nájdu aj širokú ponuku nápojov či už rôznych štiav, minerálok alebo ochutených mliek. Tu však musíme upozorniť, že nie všetci lekári počítajú do pitného režimu aj tekutinu prijatú vo forme mlieka či ovocnej šťavy.

Najlepšie však vyznie, ak sa o pitý režim starajú žiaci spolu s učiteľmi. V nejednej škole si deti nosia z domu hrnčeky, s učiteľmi si varia ráno obľúbený čaj a počas dňa, keď sa ozve smäd, sa napijú.

Dôležité je, že vnímanie pitného režimu a jeho mimoriadne podstatnej úlohy pre správne fungovanie ľudského organizmu sa za roky zmenilo. Kým dnešná stredná generácia nepoznala možnosť napiť sa kedykoľvek v škole počas dňa, deti už aj v škôlkach nie sú v pití vody ničím obmedzované. Stačí sa slušne vypýtať u učiteľa a s pitím vody aj počas vyučovacej hodiny nie je žiadny problém.

Viac, ako písomné pamiatky, hovorí o prvopočiatkoch slovanskej minulosti na našom území archeologický výskum. Bruchaté hrnčeky, hrnce, misky tvarované v ruke, bez dekóru, alebo ozdobené rovnými linkami či vlnovkami, nemaľované a neglazované, dokladujú osídlenie Slovanov v Karpatskom oblúku už v 5. storočí n. l. O spôsobe života našich predkov veľavravne hovoria nálezy roľníckeho náradia zo 6. až 9. storočia a svedčia o tom, že už neboli nomádi, ale usadení roľníci a chovatelia.

Chlebom a soľou 
Do Karpatskej kotliny Slovania prichádzali zo zakarpatských stepí. Našli pomerne vyľudnenú krajinu, ktorú pred časom opustili germánske kmene a usídľovali sa pozdĺž potokov a riek, lebo tam nachádzali úrodnú, ľahko spracovateľnú pôdu. Osídlili Východoslovenskú nížinu, sprašovú Trnavskú tabuľu, Ponitrie, Považie a Pohronie. Žili v rodových občinách v malých roztratených osadách s niekoľkými domcami. Neskôr sa osady premieňali na dediny.

Polia sprvu obrábali dreveným radlom, pretože pluh ešte nepoznali. Asi od 8. storočia radlo vylepšili železnou radlicou a ťažný dobytok zapriahali do pluhu alebo jarma. Statok neustajňovali, po celé vegetačné obdobie sa pásol na pastvinách, iba v zime ho zahnali na chránené miesta, takže nemali hnoj a teda polia ani nehnojili. Obrábali ich dovtedy, pokým dávali akú-takú úrodu. Keď zožali viac buriny ako obilia, nechali role úhorom a pres ťahovali sa o kus ďalej. Vrátili sa po dvadsiatich až tridsiatich rokoch, keď pôda nadobudla starú silu. Ak však na nej začali siať už o päť či desať rokov, dávala slabšie výnosy, aj to iba dva až tri roky. Tento divoký trávopoľný systém kombinovali s vypaľovaním lesov a porastov, kde po prvé dva - tri roky získali z popoliska dobrú úrodu.

Podľa byzantských autorov Slovania poznali mnoho druhov plodín. Nájdené zuhoľnatené zrnká dokladajú, že vysievali proso, niekoľko druhov pšenice, jačmeň, raž, o niečo neskôr aj ovos, zo strukovín hrach, šošovicu a bôb. Pestovali aj olejnaté plodiny - repku, mak, ľan a konope a zo zeleniny predovšetkým kapustu, repu, cesnak, cibuľu, mrkvu, paštrnák, zeler, tekvice, uhorky, pestovali tiež ovocie, hlavne jablká, hrušky a na juhozápade prevzali rímsku tradíciu pestovania viniča.

Odjakživa bola základom výživy našich predkov obilná strava. Dopestovali také množstvá obilia, že s prebytkami mohli aj obchodovať a ich plné obilnice bývali aj cieľom vojnových prepadov. Archeológovia objavili mnoho 1 - 1,5 m hlbokých okrúhlych obilných jám. Žatva bola vždy namáhavou prácou. V ranom stredoveku o to ťažšia, že roľníci kosu ešte nepoznali, obilie žali menšími železnými plochými kosákmi. Časť obilia zberali v nedozretom stave a pražili ho na tzv. pražmo, ktoré drvili na prípravu kaše alebo ho aj skladovali. Význam praslovanského zvyku uctiť si hostí chlebom a soľou pochopíme, ak si uvedomíme, koľko námahy roľnícka rodina vynaložila na vahan múky, aby z nej upiekla chlieb. Len zomlieť jeden kilogram obilia na jemnú chlebovú múku trvalo asi 3/4 hodiny. Mleli na žarnove – medzi dvoma ťažkými okrúhlymi kameňmi, ktorými otáčať bolo namáhavé i pre muža, mletie obilia však bola ženská práca.